Večera s gejšou

Autor: Alexandra Letkova | 4.5.2009 o 10:19 | Karma článku: 14,32 | Prečítané:  4314x

Hovorí sa, že gejše nerady predvádzajú svoje umenie pred cudzincami, lebo tí ho nedokážu dostatočne oceniť. Doba sa však mení a mladá učnica za gejšu, ktorá nám robila spoločnosť pri večeri v Kyoto bola rada, že aj turisti sú zvedaví na jej tanec. A nerobilo jej žiaden problém porozprávať o štýle života, ktorý vedie. A keď ju niektorá otázka zaskočila, napriek krásnemu kimonu a tajomnému make-upu sa správala bezprostredne ako teenagerka.

tancujúca maikotancujúca maikoAlexandra Letková

Gejša je všeobecné pomenovanie japonskej umelkyne, ktorá v minulosti zvykla robiť spoločnosť mužom v tradičných čajovniach. Správne sa však delia na maiko – učnica, a na geiko – "vyučená". Nám pri večeri robila spoločnosť maiko.

Reštaurácia bola v štvrti Gion, najznámejšej a najstaršej štvrti s gejšami v japonskom Kyoto. Hneď pri vstupe sme si vyzuli topánky a ďalej sa pohybovali len po tatami rohožiach (vyrobených z ryžových stebiel). V reštaurácii bolo niekoľko miestností oddelených posuvnými papierovými stenami, každá pre uzavretú spoločnosť. Celý interiér reštaurácie bol zariadený veľmi jednoducho, len tatami na zemi, papierové posuvné steny, ikebana a kaligrafia na stene. Jedna stena bola presklená a umožňovala výhľad do malej zen záhrady vo dvore reštaurácie.

Sedeli sme na malých vankúšikoch na zemi pri nízkych stolíkoch. Podávané jedlo bolo podľa domácich „veľmi tradičné“ a prekvapivo bolo servírovaných menej surových rýb ako zvyčajne. S podávaním prípitku - saké, prišla maiko. Oblečená v nádhernom kimone, so sofistikovaným účesom a charakteristickým bielym make-upom. Na úvod nám zatancovala dva tance, jeden z toho bol tradičný pre štvrť Gion. Mne osobne sa zdali obidva tance veľmi podobné, ale pohybovala sa veľmi elegantne a pôvabne. Potom nám manager reštaurácie objasnil niektoré súčasti jej oblečenia, života, a na ostatné sme sa povypytovali priamo maiko.

Keď dotancovala, pri každom z nás posedela, ladnými pohybmi naliala saké a trošku podebatila – prostredníctvom sprievodkyne, ktorá nám tlmočila. Na výzvu, či aj spieva sa tak začervenala, že to bolo vidno aj pod bielym make-upom. Nakoniec sa odvážila a jej spev bol tak odlišný od toho, na čo sme zvyknutí, že je úplne nemožné povedať, či spievala perfektne alebo úplne falošne. Ale bola som rada, že sa nakoniec odhodlala. No, a potom odišla, my sme dojedli večeru a šli tiež.

Pri večernej prechádzke ulicami Gionu sme mali aj obrovské šťastie a videli sme geiko (profi gejšu). Dnes je vraj vzácne ich vidieť, lebo už väčšinou len naskočia a vyskočia z taxíka, aby sa vyhli turistom s foťákmi.

Pár informácií, ktoré sme sa dozvedeli priamo od maiko alebo našej sprievodkyne.

- Domnienka, že geiša je vzdelaná vo všetkých oblastiach a dokáže diskutovať na akúkoľvek tému nie je úplne pravdivá, veľmi záleží na intelekte konkrétnej osoby.

- Biely make-up si vraj geiše začali nanášať preto, aby ich bolo vidno aj v tmavej miestnosti len za svitu lámp. Ako ďalší dôvod uvádzajú, že to na mužov pôsobí sexy a tretí (neoficiálny), že to zakryje aj rôzne nedostatky krásy. Naša maiko bola veľmi milá, trošku hanblivá, mala rovnátka na zuboch, čo bolo jednoznačne dobré rozhodnutie.

- Dievča sa môže rozhodnúť ísť za geišu najskôr vo veku 15 rokov, keď skončí základnú školskú dochádzku. Geiko sa stáva okolo 20 rokov. Medzitým sa učí tancovať, spievať, hrať na hudobný nástroj a celkovému umeniu geiše – spoločníčky. Naša maiko mala 18 rokov, pochádzala od Tokya a rodičia vôbec neboli nadšení jej rozhodnutím stať sa geišou.

- Kimono, ktoré majú maiko oblečené zriedka patrí im. Väčšinou patrí okiyi (domu), v ktorom žijú. Zimné kimono môže vážiť aj 5 kíl. Obi – „opasok“ okolo kimona je dlhý niekoľko metrov a tiež veľmi ťažký, preto im vždy pri obliekaní niekto musí pomôcť.

- Geikomaiko možno rozpoznať podľa spôsobu uviazania obi a iného účesu. Maiko má sofistikovaný účes spravený z vlastných vlasov, drží jej asi týždeň, počas ktorého si vlasy neumýva, a aby si ho v spánku nezničila, spí na špeciálnom hranatom „vankúši“. Geiko nosí účes s parochňou, a preto už môže spať normálne. Pohodlný vankúš bol označený za prvú vec, ktorú si naša maiko plánuje zaobstarať, keď sa stane geiko. Vo vlasoch nosia rôzne ozdoby, ktoré sa menia podľa ročných období. Počas nášho pobytu kvitli sakury (ozdobná čerešňa), a preto mala vo vlasoch jej kvety.

- V Kyoto je v súčasnosti asi 90 maiko a 100 geiko. Každá maiko musí mať „staršiu sestru“ – geiko, ktorá ju zaúča. Pre porovnanie, ešte pred 2. svetovou vojnou bolo v Japonsku viac ako 80 000 gejší.

- Predstava o gejši ako o luxusnej prostitútke určite nie je pravdivá, je považovaná za umelkyňu. Intímne zblíženie medzi ňou a klientom môže nastať, samozrejme, že sa môže aj vydať, ale potom prestáva pracovať ako gejša.

- V súčasnosti sú v Japonsku gejše vnímané pozitívne, a to aj medzi mladou generáciou. Ich spoločnosť už nie je len privilégiom mužov, aj slobodné ženy vyhľadávajú spoločnosť gejše.

Celý večer som strávila v debate na tému gejší so sprievodkyňou a samotnou maiko, a preto ak niekoho niečo zaujíma, na čo budem poznať odpoveď – rada odpoviem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Všetko zadarmo, Fico sa vrátil

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?